Zobrazovacia jednotka (monitor)

Zobrazené znaky musia byť jasne viditeľné, dostatočne veľké a prehľadne usporiadané tak, aby bola zabezpečená dobrá čitateľnosť vrátane primeraných rozostupov medzi znakmi a riadkami.

Zobrazovaný obraz má byť stabilný, bez výskytu blikania alebo iných prejavov nestálosti, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať zrak zamestnanca.

Monitor má umožňovať jednoduché nastavenie polohy podľa individuálnych potrieb používateľa s cieľom vytvoriť optimálne podmienky pre zrakovú prácu. Zohľadňuje sa najmä vzdialenosť očí od obrazovky, uhol pohľadu, správne držanie tela a minimalizácia rušivých odrazov. Zobrazovacia jednotka má byť umiestnená priamo pred zamestnancom, nie bočne.

Vzdialenosť očí od obrazovky nesmie byť menšia ako 400 mm.

Horná časť obrazovky by sa mala nachádzať približne v úrovni očí používateľa.

Klávesnica a polohovacie zariadenie (myš)

Klávesnica musí byť samostatná, oddelená od monitora a navrhnutá v súlade s ergonomickými zásadami, najmä z hľadiska výšky, sklonu a tvaru.

Priestor pred klávesnicou má byť dostatočný na zabezpečenie opory pre ruky a predlaktia počas práce.

Označenia na klávesoch musia byť dobre čitateľné a kontrastné, aby boli zreteľné zo základnej pracovnej polohy.

Myš alebo iné polohovacie zariadenie má byť umiestnené čo najbližšie ku klávesnici, aby sa minimalizovala nadmerná záťaž hornej končatiny.

Dostatočne veľký pracovný stôl

Pracovná plocha stola musí mať dostatočné rozmery, minimálne 1 200 mm na dĺžku a 750 mm na šírku, s povrchovou úpravou s nízkou mierou odrazivosti. Stôl má umožňovať flexibilné usporiadanie pracovných pomôcok, ako sú monitor, klávesnica, dokumenty a ďalšie zariadenia.

Pri pevnej výške pracovného stola musí jeho výška zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca (orientačne 650 mm pre ženy a 750 mm pre mužov). Ak je stôl výškovo nastaviteľný, odporúčaný rozsah nastavenia je od 650 do 750 mm.

Pod pracovnou doskou musí byť zabezpečený dostatočný voľný priestor, ktorý umožní pohodlnú pracovnú polohu a voľný pohyb dolných končatín. Minimálna výška priestoru je 650 mm, šírka 500 až 800 mm a hĺbka 750 mm.

Ergonomická pracovná stolička

Pracovné sedadlo má poskytovať dostatočnú stabilitu, podporu správnej polohy tela a umožňovať prirodzený pohyb zamestnanca počas práce.

Výška sedáka má byť nastavená tak, aby chodidlá zamestnanca spočívali celou plochou na podlahe.

Vhodné osvetlenie pracoviska

Celkové aj miestne osvetlenie pracovného priestoru musí zabezpečovať vhodné svetelné podmienky a primeraný kontrast medzi obrazovkou a jej okolím, s ohľadom na charakter vykonávanej práce a individuálne zrakové požiadavky zamestnanca.

Okná pracoviska majú byť vybavené nastaviteľnými tieniacimi prvkami, ktoré umožňujú regulovať intenzitu slnečného žiarenia dopadajúceho na pracovné miesto.

The post Bezpečné pracovisko pri práci z domu appeared first on Preventech s.r.o..

Za účelom predchádzania vzniku chorôb z povolania  je povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť vybraným zamestnancom rekondičný pobyt. Túto povinnosť má zamestnávateľ voči zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, čiže povolanie zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie. Ďalšou podmienkou povinnosti zabezpečiť rekondičný pobyt je podmienka účelnosti z hľadiska prevencie poškodenia zdravia.

Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou sú kompenzáciou pre zamestnancov za vykonávanie zdravie škodlivej práce alebo práce pri zhoršených pracovných podmienkach. 

Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce. (§ 11 ods. 1 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Rehabilitácia v súvislosti s prácou

Jedná sa o formu rekondičného pobytu, ktorá spočíva v ambulantnej starostlivosti o zamestnanca, v rámci ktorej zamestnanec  počas pracovnej doby absolvuje rehabilitácie na odstránenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pôsobenia zdraviu škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia.

Podmienky pre vznik povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť RP

• ak ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, a
• je splnená podmienka účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
  (§ 11 ods. 2 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Vybrané povolania na účel poskytovania RP

Na účel poskytovania rekondičného pobytu je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie a rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia. (§ 11 ods. 2 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Účelnosť RP

Podmienka účelnosti je splnená, ak sú zamestnanci vystavení jednému alebo kombinácii niekoľkých faktorov pracovného prostredia.

Faktory práce a pracovného prostredia

Sú napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, záťaž teplom, záťaž chladom, chemický faktor, karcinogénny faktor, mutagénny faktor alebo reprodukčne toxický faktor, fyzická záťaž pri práci, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu.
(zákon NR SR č. 355/2007 Z. z.)

Faktory pracovného prostredia, pri vystavení ktorých sa rekondičný pobyt neposkytuje

Rekondičný pobyt sa neposkytuje ak je zamestnanec pri práci exponovaný niektorému z faktorov pracovného prostredia, a to:

• a) faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie,
• b) biologickému faktoru,
• c) elektromagnetickému žiareniu,
• d) ultrafialovému žiareniu,
• e) infračervenému žiareniu,
• f) laseru,
  (§ 11 ods. 3 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Pôsobnosť zástupcu zamestnancov v súvislosti s RP

Rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou navrhne zamestnávateľ v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
(§ 11 ods. 4 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť.
(§ 11 ods. 5 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom, po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, vypracuje obsah rekondičného pobytu. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s obsahom rekondičného pobytu.
(§ 11 ods. 6 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Zamestnávateľ môže zabezpečiť na odporúčanie lekára pracovnej zdravotnej služby, a po dohode so zástupcami zamestnancov vrátane zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť, rekondičný pobyt aj zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu zaradenú do druhej kategórie, ak rekondičný pobyt splní podmienku účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.
(§ 11 ods. 9 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Lehoty RP

Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.

Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. U zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom je podmienka odpracovaného počtu pracovných zmien splnená, ak ich počet po prepočítaní zodpovedá určenému počtu pracovných zmien zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom.
(§ 11 ods. 11 – 13 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Nástup na RP a dĺžka RP

Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby.   Na rekondičnom pobyte sa môže zúčastniť zamestnanec, ktorý nemá príznaky akútnej choroby alebo prenosného ochorenia.  

Rekondičný pobyt  (rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou)  

Škoda, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ním, zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil. Za účasť na rekondičnom pobyte sa považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte; nie je ňou povolená, ale poskytovateľom rekondičného pobytu neorganizovaná vychádzka
(§ 11 ods. 18 zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

Rekondičný pobyt ako povinnosť zamestnanca

Účasť na rekondičnom pobyte je povinnosťou zamestnancov. Zamestnanec je povinný zúčastňovať sa na rekondičných pobytoch.
(§ 12 ods. 2 písm. n) zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. v platnom znení)

The post Rekondičný pobyt – zhrnutie appeared first on Preventech s.r.o..

dovoľujeme si Vás informovať, že naša spoločnosť Preventech s.r.o. používa nové číslo bankového účtu. Prosíme Vás, aby ste pri platbách realizovaných od 1. decembra 2025 používali výhradne nové platobné údaje.

Nové platobné údaje:

• Názov banky: Tatra banka, a.s.
• Adresa banky: Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1
• Názov príjemcu: Preventech s.r.o.
• IBAN: SK57 1100 0000 0029 4727 9197
• SWIFT: TATRSKBX
• Kód krajiny: SK

Doterajšie číslo účtu vedené v ČSOB ostáva aj naďalej v platnosti, a to do konca novembra 2025.

Ďakujeme za Vašu pozornosť a prosíme o aktualizáciu platobných údajov vo Vašich systémoch.

S úctou,
Preventech s.r.o.

The post Zmena čísla účtu appeared first on Preventech s.r.o..

1.1.
Pri vymedzovaní staveniska sa musí prihliadať na bezpečnosť priestorov a komunikácií v okolí staveniska a na bezpečnosť ďalších priestorov dotknutých stavebnými prácami.
1.2.
Stavenisko v zastavanom území obce musí byť oplotené do výšky najmenej 1,8 m. Líniová stavba alebo stavenisko, na ktorom sa vykonávajú krátkodobé práce, v zastavanom území obce sa ohradia dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m alebo sa zabezpečia iným vhodným bezpečnostným opatrením.
1.3.
Pri prácach vykonávaných na verejných komunikáciách, ktoré z prevádzkových dôvodov alebo technologických dôvodov nemožno ohradiť, bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sa zabezpečí iným spôsobom, najmä riadením premávky na týchto komunikáciách alebo strážením počas trvania ohrozenia.
1.4.
Pracovisko, na ktorom sa vykonávajú práce iba z lešenia, debnenia, pracovných plošín alebo ak sa používa osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu, musí sa vymedziť a zabezpečiť podľa prílohy č. 6 k vyhláške č. 147/2013 Z. z.
1.5.
Oplotenie alebo ohradenie zasahujúce do verejnej komunikácie musí byť v noci a pri zníženej viditeľnosti označené výstražným červeným svetlom umiestneným v čele prekážky a vo vzdialenosti najviac každých 50 m.
1.6.
Stavenisko mimo zastavaného územia obce nemusí byť oplotené alebo ohradené, ak je vzdialené od verejnej komunikácie viac ako 30 m.
1.7.
Stavenisko mimo zastavaného územia obce, kde sa nepredpokladá verejný prístup, sa nemusí oplotiť alebo ohradiť, ak je upozornenie na nebezpečenstvo vyznačené po obvode staveniska. Možné zdroje ohrozenia, najmä otvory, jamy, nestabilné konštrukcie, stavebné dielce a stroje, sa musia vhodným spôsobom zabezpečiť.
1.8.
Všetky vstupy na stavenisko sa musia označiť bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu (viď nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci) so zákazom vstupu na stavenisko osobám, ktoré tam neplnia pracovné úlohy. Oplotenie staveniska musí mať uzamykateľné vstupy a výstupy alebo vstupy a výstupy oplotenia staveniska musia byť zabezpečené strážením alebo iným spôsobom.

Komunikácie

2.1.
Pred začatím staveniskovej dopravy a pri jej podstatnej zmene sa musia skontrolovať prejazdné profily a prevádzkové podmienky komunikácií. Nevyhovujúce komunikácie sa musia upraviť do bezpečného prevádzkového stavu.
2.2.
Jazdiť pod podjazdom alebo inou pevnou prekážkou možno, ak vzdialenosť medzi strojom alebo vozidlom vrátane jeho nákladu a podjazdom alebo inou pevnou prekážkou je najmenej 0,3 m. Podjazdy, ktoré majú svetlú výšku nižšiu ako 4,3 m, musia byť označené rovnako, ako na verejných komunikáciách.
2.3.
Šírka komunikácie určenej pre chodcov na stavenisku musí byť najmenej 0,75 m a pri obojsmernej premávke najmenej 1,5 m. Komunikácie určené pre chodcov s väčším sklonom ako 1 : 3 musia mať aspoň na jednej strane dvojtyčové zábradlie vysoké najmenej 1 m.
2.4.
Podchody musia byť vysoké najmenej 2,1 m, výnimočne možno túto výšku znížiť na 1,8 m, ak sa vykonajú potrebné bezpečnostné opatrenia a podchod je označený bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu.
2.5.
Prekážky na dopravných komunikáciách ovplyvňujúce bezpečný prejazd, ako aj zákaz vjazdu a koniec cesty, sa musia označiť bezpečnostným a zdravotným označením podľa osobitného predpisu.
2.6.
Prekážky na dopravných komunikáciách a komunikáciách určených pre chodcov vyššie ako 0,1 m, najmä koľajnice, rúrky alebo hadice, musia byť vybavené priechodmi a prejazdmi zodpovedajúcej únosnosti.
2.7.
Na komunikáciách, kde hrozí zvýšené nebezpečenstvo pádu osoby, zjazd alebo zbehnutie vozidla alebo stroja, sa musia vykonať bezpečnostné opatrenia, najmä sa použije ohradenie alebo zvodidlá; to platí aj pre konce komunikácií a zakázaných vjazdov.

Zabezpečenie otvorov a jám

3.1.
Otvory a jamy na stavenisku alebo komunikácii, kde hrozí nebezpečenstvo pádu osôb, musia byť vždy zakryté alebo ohradené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m.
3.2.
Zakrytie otvoru a jamy súvislým poklopom sa musí vykonať tak, aby ho nebolo možné pri prevádzke odstrániť alebo poškodiť. Únosnosť súvislého poklopu musí zodpovedať predpokladanej prevádzke.
3.3.
Otvory a jamy, v ktorých sa bezprostredne vykonávajú práce, sa nezakrývajú. Ak sa v blízkosti týchto otvorov a jám zdržujú ďalšie osoby vykonávajúce práce, musia byť otvory a jamy ohradené alebo strážené počas trvania ohrozenia.

Zvislé komunikácie

4.1.
Plochy všetkých schodísk a šikmých rámp (viď STN 73 4130 Schodištia a šikmé rampy. Základné ustanovenia.) na stavenisku musia mať nešmykľavý povrch. Voľné okraje, kde hrozí pád osôb z výšky alebo do hĺbky, musia byť zabezpečené pevným dvojtyčovým zábradlím vysokým najmenej 1 m.
4.2.
Rebrík (viď STN EN 131-1+ A1 Rebríky. Časť 1: Termíny, typy, funkčné rozmery (Konsolidované znenie) (49 3801)) možno používať len na krátkodobé a fyzicky nenáročné práce pri použití jednoduchého náradia, pri ktorých sa osoba vykonávajúca stavebné práce môže pridržiavať aspoň jednou rukou alebo je zabezpečená proti pádu.
4.3.
Na rebríku sa nesmú vykonávať práce, pri ktorých sa používa pneumatické náradie, vstreľovací prístroj, reťazová píla a iné nebezpečné náradie.
4.4.
Po rebríku sa nesmie vynášať alebo znášať bremeno ťažšie ako 20 kg. Na rebríkoch sa nesmie pracovať nad sebou. Vystupovať a zostupovať po rebríku nesmie súčasne viac osôb. Pri vystupovaní alebo zostupovaní je osoba vykonávajúca stavebné práce otočená tvárou k rebríku a pridŕža sa ho oboma rukami.
4.5.
Rebrík sa nesmie používať ako prechodový mostík a nesmie sa nadstavovať.
4.6.
Prenosný drevený rebrík používaný pri stavebnej práci môže byť dlhý najviac 8 m.
4.7.
Rebríky používané na výstup musia presahovať výstupnú plošinu najmenej o 1,1 m; to neplatí, ak sa možno spoľahlivo zachytiť o pevné držadlo alebo inú pevnú časť konštrukcie. Na zabezpečenie stability musí byť rebrík zabezpečený proti posunutiu, bočnému vychýleniu, prevráteniu alebo rozovretiu. Sklon jednoduchého rebríka, ktorý je určený pomerom výšky miesta opretia od pätky rebríka a vodorovnej vzdialenosti pätky rebríka od miesta opretia, musí byť od 2,5 : 1 do 4 : 1.

4.8.
Za priečkami rebríka musí byť voľný priestor najmenej 0,18 m; pri päte rebríka zo strany prístupu musí byť voľný priestor najmenej 0,6 m.
4.9.
Na výstup a zostup medzi podlahami lešenia možno výnimočne použiť drevený zbíjaný rebrík s najväčšou dĺžkou 3,5 m s priečkami vsadenými do zdvojených postranníc, ktorý bol vyrobený podľa dokumentácie obsahujúcej výkres a výpočet.
4.10.
Lanový rebrík možno použiť len na výstup a zostup osoby.
4.11.
Na rebríku možno pracovať len na bezpečnom mieste rebríka; pri jednoduchom rebríku vo vzdialenosti chodidiel najmenej 0,8 m pod miestom horného opretia rebríka a pri dvojitom rebríku vo vzdialenosti chodidiel najmenej 0,5 m od horného konca rebríka. Pri práci na rebríku a pohybe po rebríku, ak sú chodidlá vo výške väčšej ako 5 m, sa musí použiť osobný ochranný pracovný prostriedok proti pádu, ktorý nesmie byť ukotvený o prenosný rebrík; to sa nevzťahuje na prenosný rebrík, ktorý podľa určenia výrobcu možno použiť na ukotvenie osobného ochranného pracovného prostriedku proti pádu (viď STN EN 795 Osobné ochranné prostriedky proti pádu z výšky. Kotviace zariadenia (83 2629)).

4.12.
Vizuálna prehliadka rebríka sa vykoná pri výdaji zo skladu alebo pri príjme do skladu a pred každým použitím. Skúška rebríka (viď STN EN 131-2 + A1 Rebríky. Časť 2: Požiadavky, skúšanie, označovanie (Konsolidované znenie) (49 3801)) sa vykonáva najmenej raz ročne; o vykonanej skúške sa vyhotoví záznam. Poškodené a neúplné rebríky sa nesmú používať.
4.13.
Pojazdné rebríky sa pred použitím musia stabilizovať oporami na dostatočne únosnom podklade.

Skladovanie materiálov

5.1.
Pri skladovaní materiálov sa musí zaistiť ich bezpečný prísun a odber v súlade s postupom stavebných prác. Skládka, skladisko a iné miesto na uskladnenie materiálu sa nesmú umiestňovať v priestoroch trvale ohrozovaných dopravou bremien, prácou vo výške a nad voľnou hĺbkou a na komunikáciách, ak by prekážali ich prevádzke, ak nie je v dokumentácii stavieb určené inak. Na skladovanie materiálov v ochranných pásmach sa vzťahuje osobitný predpis.
5.2.
Skládka a skladisko sa musia označiť značkou „Nepovolaným vstup zakázaný“ podľa osobitného predpisu.
5.3.
Skladovací priestor musí mať výšku zodpovedajúcu spôsobu skladovania a používanej mechanizácii. Skladovací priestor, v ktorom sa môžu pohybovať osoby, musí mať svetlú výšku najmenej 2,1 m.
5.4.
Skladovacia plocha musí byť spevnená, rovná, odvodnená a dostatočne únosná.
5.5.
Zariadenia skladu a oporné konštrukcie používané na opieranie skladovaného materiálu a predmetov, najmä opora alebo stena, musia umožňovať skladovanie, odoberanie a dopĺňanie dielcov a prvkov v súlade s požiadavkami výrobcu.
5.6.
Rozmiestnenie a umiestnenie skladovaných materiálov, šírka a únosnosť komunikácií musia zodpovedať spôsobu skladovania, najmä používanej mechanizácii.
5.7.
Po celý čas skladovania musí byť zabezpečená stabilita skladovaného materiálu, najmä podložkami, zarážkami, oporami, stojanmi, klinmi alebo previazaním.
5.8.
Konštrukčné prvky, ktoré na seba pri skladovaní tesne priliehajú a nemajú časti, ktoré by umožnili bezpečné uchopenie, najmä oká alebo držadlá, musia byť uložené na podložkách. Ako podklad sa nesmie používať guľatina alebo vrstvené podložky.
5.9.
Dielce možno skladovať podľa podmienok určených výrobcom alebo v polohe, v ktorej budú zabudované. Dielce, ktorých statické vlastnosti môžu byť znížené pôsobením poveternostných vplyvov, musia sa vhodne chrániť.
5.10.
Miesta určené na odber dielcov z dopravných prostriedkov musia mať rovný a únosný povrch a ich spojenie s príjazdovými komunikáciami musí zaisťovať bezpečný nájazd a zjazd.

Spôsob skladovania

6.1.
Sypký materiál sa môže voľne ukladať mechanizovaným spôsobom do akejkoľvek výšky, ak sa bude odoberať mechanizovaným spôsobom. Pri odoberaní materiálu sa musí zamedziť vytváraniu previsov. Ak sa vytvorí stena, sypký materiál sa musí odoberať tak, aby výška steny nebola vyššia ako 9/10 dovoleného dosahu nakladacieho stroja.
6.2.
Sypký materiál sa pri ručnom spôsobe môže ukladať len do výšky 2 m. Pri ručnom odbere alebo odbere zhŕňacou mechanickou lopatou z hromád vyšších ako 2 m sa musí miesto odberu upraviť tak, aby nevznikali previsy a výška steny nebola vyššia ako 1,5 m.
6.3.
Na skládke sypkých materiálov so spodným odoberaním sa osoby nesmú zdržiavať v nebezpečnej blízkosti odberného miesta.
6.4.
Vrecia so sypkým materiálom sa môžu ručne ukladať do výšky 1,5 m a pri mechanizovanom ukladaní do výšky 3 m. Okraje hromady sa musia zabezpečiť opornou konštrukciou alebo sa vrstvy vriec musia prekladať tak, aby hromada mala bezpečný sklon a vrecia sa nezosunuli.
6.5.
Otvorená nádrž sa musí zabezpečiť proti pádu osôb do nej.
6.6.
Nádoba s tekutinou sa musí uložiť tak, aby plniaci otvor bol hore. Sudy a podobné nádoby sa ukladajú stojato len v jednej vrstve. Ležato a stojato sa môžu skladovať vo viacerých vrstvách, ak jednotlivé vrstvy sú vzájomne stabilizované prekladmi alebo sú uložené v konštrukcii zabezpečujúcej ich stabilitu.
6.7.
Kusový materiál pravidelných tvarov sa môže ručne ukladať do výšky 2 m tak, aby vrstvy materiálu boli prekladané na zabezpečenie stability. Kusový materiál nepravidelných tvarov, najmä lomový kameň a nepravidelné tvarovky, sa môže ručne ukladať do výšky 1,5 m.
6.8.
Tabuľové sklo sa musí skladovať stojato v rámoch s mäkkými podložkami.
6.9.
Predmety z krehkého materiálu, najmä umývadlá a záchodové misy, možno ručne ukladať len v jednej vrstve alebo v nosných rámoch do výšky 1,5 m.
6.10.
Spôsob skladovania nebezpečných látok sa určí podľa karty bezpečnostných údajov.
6.11.
Oblé predmety sa môžu ručne ukladať do výšky 2 m, ak je zabezpečená ich stabilita. Rúry a guľatina sa musia zabezpečiť proti rozvaleniu.
6.12.
Prvky a dielce pravidelných tvarov vrátane paletizovaných stavebných výrobkov pri ukladaní alebo odoberaní mechanizovaným spôsobom sa môžu skladovať do výšky 4 m, ak výrobca alebo slovenská technická norma neurčuje inak (napríklad STN 26 9102 Palety a nadstavce paliet. Rady, STN 26 9108 Kovové ukladacie debny. Technické požiadavky a skúšanie, STN 26 9110 Európska drevená štvorcestná jednoduchá paleta. Technické požiadavky a skúšky, STN 26 9111 Vratné jednoduché palety. Základné parametre, STN 26 9121 Palety ohradové, skriňové a stĺpikové. Technické požiadavky a skúšanie, STN 26 9122 Palety ohradové, skriňové a stĺpikové na hutnícke materiály. Základné parametre).
6.13.
Sklad horľavých materiálov nesmie byť umiestnený bližšie ako 60 m od miesta nasávania vzduchu do podzemnej stavby.
6.14.
Dielce, materiály a predmety sa musia upínať a odopínať zo zeme alebo z bezpečných plošín alebo podláh tak, aby sa neupínali alebo neodopínali vo väčšej pracovnej výške ako 1,5 m. Upínanie a odopínanie dielcov pri použití rebríkov sa podrobne upraví v technologickom postupe.
6.15.
S dielcami, materiálmi a predmetmi nemožno počas prenášania zdvíhacím zariadením manipulovať a usmerňovať ich pohyb priamo rukami.
6.16.
Poškodený materiál sa musí označiť a osobitne uložiť spôsobom určeným v technickej dokumentácii alebo podľa pokynov zodpovednej osoby.
6.17.
Materiál pozdĺž koľajníc sa musí uložiť a zabezpečiť tak, aby bol zachovaný prejazdný profil a voľný priechodný priestor pozdĺž koľajníc.

The post Podrobnosti na zaistenie BOZP na stavenisku appeared first on Preventech s.r.o..

Opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku

Riziko, vyplývajúce zamestnancovi z expozície hluku, musí zamestnávateľ odstrániť alebo znížiť na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň s prihliadnutím na technický pokrok a dostupnosť opatrení na odstránenie alebo zníženie hluku predovšetkým pri zdroji hluku. Pri znižovaní rizík z expozície hluku zamestnávateľ vychádza zo všeobecných zásad prevencie, pričom prihliada najmä na

• a) iné metódy práce, ktoré znížia expozíciu hluku,
• b) výber vhodného pracovného zariadenia s čo najmenšími emisiami hluku vrátane možnosti sprístupniť pre pracovníkov pracovné zariadenie spĺňajúce požiadavky príslušných predpisov (Napríklad zákon č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov);
• c) stavebné a priestorové riešenie pracoviska a pracovných miest,
• d) primerané informácie a praktický výcvik zamestnancov zameraný na správne zaobchádzanie s pracovným zariadením,
• e) zníženie hluku technickými prostriedkami
  • 1. šíreného vzduchom, napríklad protihlukovými clonami, krytmi, zvuk pohlcujúcimi obkladmi, a
  • 2. šíreného konštrukciami, napríklad tlmením alebo izoláciou,
• f) vhodné spôsoby údržby pracovných zariadení, pracovných miest a systémov na pracovisku,
• g) organizáciu práce zameranú na zníženie hluku
  • 1. obmedzením trvania a úrovne expozície hluku,
  • 2. vhodným harmonogramom práce s primeranými prestávkami na oddych.

Ak sa na základe posúdenia rizík podľa § 3 zistí prekročenie horných akčných hodnôt expozície hluku, zamestnávateľ bezodkladne vykoná opatrenia uvedené vyššie.

Určenie a označenie pracovísk

Na základe posúdenia rizík podľa § 3 nariadenia vlády č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku sa určia pracoviská alebo pracovné miesta, na ktorých zamestnanci sú alebo na ktorých možno predpokladať, že sú exponovaní hluku presahujúcemu horné akčné hodnoty expozície. Tieto pracoviská alebo pracovné miesta sa vymedzia, označia bezpečnostnými a zdravotnými označeniami a použijú sa výstražné značky a prístup na ne sa obmedzí, ak je to technicky uskutočniteľné.

Opatrenia na zníženie expozície hluku – osobitné prípady

Zamestnávateľ je povinný vykonať opatrenia na zníženie expozície hluku aj v prípade, že expozícia hluku neprekračuje horné akčné hodnoty expozície hluku, ale prekračuje akčné hodnoty expozície hluku pre jednotlivé skupiny prác podľa bodu 2 prílohy č. 2 nariadenia vlády č. 115 /2006 Z. z., takto:
a) pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii pracoviska zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby hluk na pracovisku neprekročil akčné hodnoty expozície podľa bodu 2 prílohy č. 2,
b) na pracoviskách uvedených do prevádzky pred účinnosťou tohto nariadenia vlády zamestnávateľ musí vykonať opatrenia na zníženie hluku tak, aby hluk na pracovisku neprekročil akčné hodnoty podľa bodu 2 prílohy č. 2 zvýšené o 5 dB.

Nemožnosť zníženia hluku opatreniami

Ak aj napriek vykonaným opatreniam expozícia hluku nespĺňa požiadavky uvedené vyššie, zamestnávateľ musí preukázať, že využil všetky možné a dostupné opatrenia na odstránenie alebo zníženie expozície hluku a že špecifické podmienky vykonávanej činnosti neumožňujú iné riešenie.

Ak zamestnanec v súvislosti s vykonávanou pracovnou činnosťou využíva oddychové zariadenie zamestnávateľa, hluk v týchto priestoroch je nutné znížiť na hladinu zodpovedajúcu ich účelu a podmienkam používania týchto priestorov.

Zamestnávateľ prispôsobí opatrenia uvedené vyššie požiadavkám osobitných skupín zamestnancov.

The post Hluk na pracovisku – opatrenia appeared first on Preventech s.r.o..

Úniková cesta je trvalo voľná komunikácia alebo priestor v stavbe alebo na nej, ktorá umožňuje bezpečnú evakuáciu osôb zo stavby alebo z požiarneho úseku ohrozeného požiarom na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom.

Členenie únikových ciest

Únikové cesty sa podľa stupňa ochrany, ktorú poskytujú unikajúcim osobám, členia
a) na nechránené,
b) na čiastočne chránené,
c) na chránené.

Nechránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá nie je chránená proti účinkom požiaru a ktorá vedie z požiarneho úseku k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo k východu do čiastočne chránenej únikovej cesty alebo do chránenej únikovej cesty.

Čiastočne chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá
a) je v požiarnom úseku bez požiarneho rizika alebo
b) prechádza časťou požiarneho úseku, ktorá je bez požiarneho rizika, alebo
c) prechádza susedným požiarnym úsekom, v ktorom nie sú prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 alebo v ktorom hodnota súčiniteľa horľavých látok je najviac 1,1.

Chránená úniková cesta je úniková cesta, ktorá vedie k východu zo stavby na voľné priestranstvo alebo do priestoru, ktorý nie je ohrozený požiarom, je oddelená od ostatných požiarnych úsekov požiarnymi deliacimi konštrukciami a požiarnymi uzávermi, je vetraná a umožňuje bezpečný pohyb osôb.

Členenie chránených únikových ciest

Chránené únikové cesty sa podľa času, počas ktorého sa môžu osoby pri požiari v únikovej ceste bezpečne zdržiavať, členia na chránené únikové cesty typu A, typu B a typu C.

• Chránená úniková cesta typu A je chránená úniková cesta vybavená prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním.
• Chránená úniková cesta typu B je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou (viď STN 92 0101 Požiarna bezpečnosť stavieb – Názvoslovie), prirodzeným vetraním alebo umelým vetraním a núdzovým osvetlením.
• Chránená úniková cesta typu C je chránená úniková cesta vybavená samostatne vetranou požiarnou predsieňou, pretlakovým vetraním a núdzovým osvetlením.

The post Druhy únikových ciest appeared first on Preventech s.r.o..

Evakuačné výťahy sa musia zriadiť v stavbách

• a) s požiarnou výškou viac ako 60 m,
• b) v ktorých sa na nadzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 45 m zdržuje viac ako 50 osôb,
• c) na bývanie a na ubytovanie, v ktorých sú aspoň dve obytné bunky na podlaží, ktoré je umiestnené v požiarnej výške viac ako 30 m,
• d) v ktorých sú umiestnené na podlažiach s požiarnou výškou viac ako 22,5 m prevádzkarne zaradené do skupiny 6 alebo 7 (viď tabuľku nižšie) a v ktorých sa zdržuje viac ako 50 osôb,
• e) s viac ako dvoma nadzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako desať osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,
• f) s podzemnými podlažiami, na ktorých sa trvale alebo pravidelne zdržuje viac ako päť osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu alebo sa tam zdržujú osoby neschopné samostatného pohybu a z ktorých nie je zabezpečená ich evakuácia iným vhodným spôsobom,
• g) v ktorých sa na podzemných podlažiach umiestnených v požiarnej výške viac ako 12 m zdržuje viac ako desať osôb.

Za evakuačný výťah sa považuje aj požiarny výťah; to neplatí na evakuačný výťah umiestnený v lôžkových častiach zdravotníckych zariadení.

Každá stavba zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami, v ktorej je viac ako desať osôb, musí byť vybavená aspoň dvoma evakuačnými výťahmi.

Umiestnenie evakuačného výťahu

Evakuačný výťah musí byť umiestnený v chránenej únikovej ceste typu B alebo v chránenej únikovej ceste typu C. V spoločnej šachte môžu byť umiestnené najviac dva evakuačné výťahy.

V stavbe, v ktorej je evakuačný výťah a viac chránených únikových ciest typu B alebo typu C po schodiskách, musí byť na každom podlaží najmenej z dvoch takých chránených únikových ciest vstup do evakuačného výťahu; to neplatí na podlažie, z ktorého chránená úniková cesta vedie na voľné priestranstvo.

Pre evakuačný výťah umiestnený
a) v chránenej únikovej ceste typu B musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 6 vyhlášky č. 94/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb (ďalej len ako „vyhláška PBS“).
b) v chránenej únikovej ceste typu C musí byť zabezpečená trvalá dodávka elektrickej energie počas činnosti vetracieho zariadenia podľa § 55 ods. 9 vyhlášky PBS.

Kapacita evakuačného výťahu

Kapacita evakuačného výťahu sa určuje podľa
a) celkového počtu osôb, ktoré sa majú evakuovať týmto výťahom,
b) dovoleného času evakuácie osôb,
c) počtu evakuovaných osôb v kabíne výťahu,
d) času jednej jazdy výťahu.

V stavbe zdravotníckeho zariadenia s lôžkovými oddeleniami, v ktorej je viac ako desať osôb, sa počet evakuačných výťahov určuje podľa
a) predpokladaného počtu pacientov neschopných samostatného pohybu,
b) počtu podlaží, ktoré sa majú evakuovať, a podľa ich výškovej polohy,
c) technických parametrov výťahu.

Náhradná úniková možnosť

Náhradná úniková možnosť je možnosť mimoriadneho spôsobu úniku z požiarneho úseku alebo otvoreného technologického zariadenia, ktorý je namáhavejší ako chôdza alebo sa vykonáva pomocnými prostriedkami na evakuáciu osôb. Použitie náhradnej únikovej možnosti určuje technická norma (STN 92 0201 Požiarna bezpečnosť stavieb. Spoločné ustanovenia).

Náhradná úniková možnosť musí byť zriadená v stavbe, v ktorej je len jedna nechránená úniková cesta, a to z miestnosti
a) v podzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako päť trvalých pracovných miest alebo dočasných pracovných miest,
b) v nadzemnom podlaží, ak je v ňom viac ako desať trvalých pracovných miest.

Náhradnou únikovou možnosťou na prekonanie výškových rozdielov je
a) otvárateľný otvor v obvodovej konštrukcii so svetlou výškou najmenej 0,8 m a šírkou najmenej 0,6 m a s výškou parapetu najviac 1,2 m nad úrovňou podlahy,
b) únikový rebrík, požiarny rebrík a tunelová plachta pri úniku smerom dolu,
c) únikový rebrík a požiarny rebrík pri úniku smerom hore do výšky 6 m,
d) sklzná tyč a sklzný žľab s dĺžkou 6 m, ktoré môžu používať iba na to vycvičené osoby.

Iné rovnocenné zariadenia pre náhradné únikové možnosti ako tie, ktoré sú uvedené vyššie, možno inštalovať a používať podľa technických podmienok určených výrobcom.

Ak únikový rebrík alebo požiarny rebrík nahrádza čiastočne chránenú únikovú cestu alebo chránenú únikovú cestu, musí byť umiestnený:
a) vnútri stavby v priestoroch spĺňajúcich požiadavky na únikovú cestu, ktorú nahrádza,
b) z vonkajšej strany stavby mimo požiarne nebezpečného priestoru, ktorý spĺňa tieto podmienky:

1. konštrukčné prvky, na ktoré je osadený, sú druhu D1 alebo druhu D2 s povrchovou úpravou z nehorľavých materiálov,
2. požiarne otvorené plochy sú po celej dĺžke únikového rebríka alebo požiarneho rebríka vzdialené najmenej 1,5 m od jeho postraníc, odpočívadiel alebo od iných prístupových miest,
3. prístup k únikovému rebríku alebo k požiarnemu rebríku vedie cez dvere široké najmenej 0,6 m, ktoré sa otvárajú v smere úniku tak, aby nebránili prístupu na rebrík.

Pravdepodobnosť vzniku a rozšírenia požiaru v prevádzkarni

The post Evakuačný výťah appeared first on Preventech s.r.o..

Pri práci vykonávanej na vnútornom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa operatívnej teploty  t_o. Pri práci vykonávanej na vonkajšom pracovisku sa záťaž chladom hodnotí podľa teploty vzduchu ta korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu v_a. Pre operatívne vykonávanie preventívnych opatrení počas mimoriadne chladných dní, pri ktorých je na pracovisku predpoklad záťaže chladom, možno použiť údaje získané zo spravodajstva špecializovanej organizácie vykonávajúcej štátnu hydrologickú službu a štátnu meteorologickú službu alebo orientačným meraním.

Teplota vzduchu korigovaná podľa rýchlosti prúdenia vzduchu je uvedená v prílohe č. 3 tabuľke č. 16 zákona č. 99 /2016 Z. z, o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Zamestnanec môže byť exponovaný záťaži chladom, len ak vykonáva dlhodobú prácu na vnútornom pracovisku, kde má byť z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako minimálna hodnota prípustnej operatívnej teploty pre daný druh práce, alebo ak na vonkajšom pracovisku vykonáva prácu zodpovedajúcu energetickému výdaju 106 W.m^-2 a viac (triedy práce 1c až 4 podľa prílohy č. 1).

Opatrenia zamestnávateľa

V prípade, že operatívna teplota na vnútornom pracovisku alebo korigovaná teplota vzduchu na vonkajšom pracovisku (ďalej len „teplota prostredia“) klesne pod 10 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi ochranný pracovný odev s takými tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktoré zabezpečia tepelne neutrálne podmienky ľudského organizmu vyjadrené teplotou vnútorného prostredia organizmu 36 °C až 37 °C, a pracovnú obuv chrániacu pred chladom. Ak rýchlosť prúdenia vzduchu prekračuje 1,8 m.s^-1, tepelnoizolačné vlastnosti odevu majú splniť uvedené podmienky v závislosti od teploty vzduchu korigovanej podľa rýchlosti prúdenia vzduchu na pracovnom mieste.

Ak pri dlhodobej práci vykonávanej na pracovisku s teplotou prostredia 10 °C a nižšou nepostačujú tepelnoizolačné vlastnosti ochranného odevu na zabezpečenie tepelne neutrálnych podmienok, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci v ohrievarni. V odôvodnených prípadoch sa pri záťaži chladom vykonajú aj ďalšie primerané opatrenia na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie zamestnancov:

Opatreniami na zníženie nepriaznivého vplyvu záťaže chladom na zdravie zamestnancov sú najmä:

• a) zmena trvania času práce,
• b) posun začiatku pracovnej zmeny,
• c) poskytovanie prestávok v práci,
• d) predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie,
• e) striedanie zamestnancov,
• f) osobné ochranné pracovné prostriedky,
• g) ohrievareň a sušiareň pracovného odevu a pracovnej obuvi.

Súčasťou opatrení na ochranu zdravia pri záťaži chladom je aj zabezpečenie pitného režimu podľa § 7 zákona č. 99 /2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Ak teplota prostredia klesne pod 4 °C, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi aj ochranné rukavice chrániace pred chladom.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v trvaní dvoch hodín a viac na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou, zamestnávateľ zabezpečí ohrievareň a umožní zamestnancovi bezpečnostnú prestávku v práci spojenú s odpočinkom v ohrievarni. Pri dlhodobej práci na pracovisku s teplotou prostredia 4 °C a nižšou zabezpečí ohrievareň s možnosťou ohrievania rúk.

Ohrievareň

Ohrievareň sa spravidla nezabezpečuje pre dlhodobú prácu pri teplote prostredia vyššej ako 10 °C spojenú s manipuláciou s materiálom vyžadujúcim priamy kontakt tepelne nechránenej pokožky, ktorého teplota je 10 °C a nižšia. Zamestnávateľ zabezpečí počas takejto pracovnej zmeny možnosť ohrievania rúk.

Pre zamestnanca, ktorý vykonáva práce na vonkajšom pracovisku s častou zmenou miesta činnosti, nie je potrebné zabezpečovať ohrievareň, ak zamestnávateľ ohriatie zamestnanca zabezpečí iným spôsobom.

Zamestnávateľ čas práce upraví tak, aby bezpečnostné prestávky medzi jednotlivými časovými úsekmi nepretržitej práce umožnili pobyt v ohrievarni najmenej desať minút, pričom jeden časový úsek nepretržitej práce pri teplote prostredia

• a) od 10 °C do 4 °C neprekročí tri hodiny,
• b) od 4 °C do -10 °C neprekročí dve hodiny,
• c) od – 10 °C do -20 °C neprekročí 60 minút,
• d) od – 20 °C do -30 °C neprekročí 30 minút.

Zamestnávateľ zabezpečí, aby zamestnanec s nechránenou pokožkou nevykonával prácu na pracovisku s teplotou vzduchu korigovanou podľa rýchlosti prúdenia vzduchu nižšou ako -30 °C okrem naliehavých opráv a havarijných situácií alebo iných mimoriadnych situácií. Ochrana zdravia zamestnanca sa zabezpečí častejším striedaním zamestnancov vykonávajúcich takéto práce alebo inými organizačnými opatreniami.

The post Chlad na pracovisku – ochranné a preventívne opatrenia pri záťaži chladom appeared first on Preventech s.r.o..

Záťaž teplom

Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom zamestnancovi na svoje náklady pitnú vodu na mieste výkonu práce alebo na inom vhodnom mieste určenom vnútorným predpisom zamestnávateľa.

Zamestnávateľ pri záťaži teplom zamestnancovi, ktorý vykonáva dlhodobú prácu zaradenú v triede 1b až 4, poskytuje na svoje náklady aj minerálne nápoje, ktorými sa doplnia tekutiny a minerálne látky stratené potením a dýchaním,
a) ak sú splnené podmienky na úpravu času práce podľa § 4 ods. 2 alebo ak sa predpokladá takáto úprava času práce, alebo
b) pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní.

Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci. Triedy práce sú uvedené v prílohe č. 1 vyhlášky č. 99/2016 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

Zamestnávateľ zabezpečuje pri záťaži teplom prostredníctvom pitného režimu náhradu najmenej 70 % tekutín stratených počas pracovnej zmeny potením a dýchaním; minimálne množstvo tekutín, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, je uvedené v prílohe č. 4 vyhlášky, v prvom bode, pričom minerálne nápoje poskytnuté tvoria polovicu množstva nahrádzaných tekutín.

Záťaž chladom

Zamestnávateľ poskytuje pri záťaži chladom zamestnancovi na svoje náklady nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňa strata tepla v organizme, najmä pri dlhodobej práci na

• a) vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota 4 °C a nižšia, alebo
• b) vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny 4 °C a nižšia.

Zamestnávateľ zabezpečuje ak je teplota prostredia 4 °C a nižšia, najmenej pol litra teplého nápoja počas pracovnej zmeny.

Tekutiny stratené potením a dýchaním počas práce

Množstvo tekutín stratených potením a dýchaním počas práce v mimoriadnych pracovných podmienkach sa vypočíta podľa prílohy č. 4 vyhlášky, druhého bodu.

Posúdenie zdravotného rizika

Posúdenie zdravotného rizika sa vykonáva pri činnostiach, pri ktorých je predpoklad:
a) záťaže teplom z technologických dôvodov alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku za mimoriadne teplých dní,
b) záťaže chladom pri dlhodobej práci na vnútornom pracovisku, na ktorom je z technologických dôvodov operatívna teplota nižšia ako 10 °C, alebo pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku, ak je priemerná korigovaná teplota vzduchu počas pracovnej zmeny nižšia ako 10 °C.

Pri činnostiach uvedených vyššie zamestnávateľ vykonáva posúdenie zdravotného rizika záťaže teplom alebo záťaže chladom a tiež vypracuje posudok o riziku podľa § 30 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pri posúdení zdravotného rizika sa prihliada najmä na

• popis vykonávanej činnosti so zohľadnením pracovných podmienok a triedy práce,
• druh, trvanie a úroveň záťaže teplom alebo záťaže chladom,
• plán riadenia rizika.

The post Pitný režim zamestnancov pri záťaži teplom a chladom appeared first on Preventech s.r.o..

Triedy práce sa určujú podľa celkového priemerného energetického výdaja pri práci.

Celkový energetický výdaj (qM) je celková tepelná produkcia organizmu, ktorá zahŕňa základnú látkovú premenu a tepelnú produkciu vyplývajúcu z pracovného energetického výdaja. Stanovuje sa buď fyziologickým meraním, výpočtom podľa technickej normy) alebo orientačne podľa prílohy č. 1 tabuľky č. 1. Celkový energetický výdaj je vyjadrený triedami práce.

The post Triedy práce podľa celkového priemerného energetického výdaja appeared first on Preventech s.r.o..